Výzva slovenskej vláde a slovenskej samospráve – záchrana slovenského vidieka

Karol Plicka natočil filmový dokument ZEM SPIEVA.

Bolo to v čase, keď sa slovenský ľud obliekal do krojov, v pote tváre dorábal na vlastnej zemi chlieb svoj každodenný. Zem, na ktorej žil mu dávala obživu, životnú istotu, materiál na stavbu domu.On z tej krajiny urobil kvitnúcu záhradu plnú spevu a tanca. Prvý úder krajina zažila v čase kolektivizácie, keď tí, ktorí sa najmenej zaslúžili o zveľadenie krajiny, násilím vytrhli ľudí z vlastných domovov. Mnohým vzali všetko, na čo boli hrdí, všetko, čo tu po stáročia zveľaďovali ich rodičia a starí rodičia. Súkromné vlastníctvo sa premenilo na spoločné, a spoločná práca sa zmenila na rozkrádanie spoločného majetku. Ľudia miesto ľudových piesní pri práci začali spievať budovateľské, miesto do kostolov museli chodiť na stranícke schôdze.

Slovenská dedina sa zmenila na nepoznanie. Obrobené políčka sa zmenili na družstevné lány, romantické dediny na architektonické hrôzy.

Všetci, ktorí, očakávali po roku 1989 zmenu k lepšiemu, musia byť sklamaní. Nechcené deti dedín – družstvá sa rozpadli. Ľudia odišli za prácou do miest alebo do zahraničia. Tých pár odvážlivcov, ktorí sa vrátili k záhumenkám a vlastným roliam, odradil celospoločenský nezáujem o ich prácu.

Sme svedkami pustých dolín, zaburinených polí, vymierajúcich dedín bez detí, prázdnych škôl bez života. Riešime nezamestnanosť, vymýšľame sociálne dávky i pre tých, ktorí majú ešte dve zdravé ruky. Čakajú na podporu na priedomí zanedbaného domu s prázdnym dvorom. Potom pôjdu do supermarketu kúpiť poľské vajcia, maďarské kurence, českú pramenitú vodu, francúzsky syr a rakúske mlieko. Nadávajúc na všetko okolo čakajú, čo pre nich kto urobí. Tí, ktorí sa živia prácou vlastných rúk, sa nestíhajú čudovať. Noví majitelia spustnutých družstiev, mnoho krát sú z cudziny, dostávajú dotácie. Tí, ktorí chcú opraviť mlyn, oživiť starú prevádzku,vybudovať menší miestny hotel a zamestnať domácich, sú nútení vypracovávať zložité projekty a v inotajoch hádať, koľko a komu majú dať úplatok.

Miliardy EUR určené na podporu vidieka sa stratili v nezmyselných megalomanských projektoch ľudí blízkych tej strane, ktorá mala to šťastie, že kontrolovala fondy.

Vyzývame kompetentných na vytvorenie funkčného systému bez korupcie, aby sa peniaze na rozvoj vidieka mohli stať naozajstnými peniazmi vidieka a neskončili vo vreckách vládnucich strán.

Vyzývame prijať také zásady, aby sa ľuďom na vidieku oplatilo pracovať na „vlastnom“ napr.: oslobodenie od domovej dane tých, ktorý zachovávajú dom tradičnej ľudovej architektúry, príspevok za úpravu vlastných rolí, či už pokosených alebo obsiatych, tak ako sa platí firmám v mestách za kosenie a údržbu, vyplácať tých, ktorí chovajú domáce úžitkové zvieratá ( kone, kravy, hydina…) tak ako dostávajú financie zoologické záhrady, platiť ľuďom za dopestované ovocie a zeleninu (tak ako platí francúzska vláda svojim gazdom). Aby peniaze na rozvoj vidieka išli výlučne hospodáriacim gazdom a nie tzv. farmárom vlastniacim skrachované družstvá.Žijú len z dotácií a zamestnávajú lacnú zahraničnú pracovnú silu. Aby sa vidiek stal znovu vidiekom a tí, ktorí tam žijú alebo chcú žiť a zveľaďovať tvár krajiny, nemuseli donekonečna behať po ministerstvách. Aby úradníci prišli až k nim a sami im ponúkali pomoc z fondov a sami za nich vypisovali žiadosti. Aby sa peniaze z turistického ruchu vracali do miestneho turizmu. Aby drobní zamestnávatelia dostávali príspevky na zamestnancov a rôzne úľavy tak ako to dostávajú mamutie zahraničné firmy od všetkých našich vlád.

Zachráňme, čo sa zachrániť dá, aby sa slovenská dedina znova stala miestom plným života, miestom, kde raz bude mať niekto dôvod natočiť film ZEM SPIEVA.

Tiež by vás mohlo zaujímať