Súčasná móda v interiérovom dizajne je veľmi rôznorodá. Možno prijať, že ide o pozitívny jav, vďaka ktorému sa každý môže cítiť dobre v miestnostiach zariadených vo svojom obľúbenom štýle. Súčasné aranžmány veľmi často spájajú moderné riešenia so starými prvkami a vytvárajú tak populárny retro štýl. Jeho jedinečné kombinácie dobre fungujú ako v činžiakoch alebo moderných bytoch, tak aj v rodinných domoch, čo možno úspešne zdôrazniť na fasáde a bezprostrednom okolí domu. Aké sú vlastnosti retro interiérov a ako môžete získať originálny efekt vo svojom vlastnom interiéri?
Vlastnosti charakteristické pre retro štýl
Retro štýl nemá rád nádheru. Nenápadné interiéry odkazujú na minulosť a nesú stopy povojnovej moderny. V moderných retro aranžmánoch zohráva najdôležitejšiu úlohu nábytok a doplnky. Ich vzhľad je silne spojený s 50., 60. a 70. rokmi 20. storočia. Parketová podlaha s dreveným povrchom je najlepším pozadím pre zariadenie. Často usporiadaná do vzoru rybej kosti dodáva jedinečnú atmosféru. Steny zasa dokonale odrážajú vtedajšiu dobu, ak sú pokryté vzorovanými tapetami. Charakteristickou náhradou môže byť aj prekrytie steny štruktúrnym povrchom alebo staršou tehlou. Aby odrážali ducha minulých čias, retro interiéry sú vybavené mohutným, masívnym nábytkom so šikmými a malými nohami. Hlavným materiálom je dyhované drevo. Výrazným trendom v retro štýle je aj čalúnený nábytok s fantazijnými, odvážnymi vzormi a farbami. Dominantnými farbami sú hnedá, červená, žltá a zlatá, ako aj tlmené zelené alebo modré farby. Takmer každá izba v retro štýle by mala byť zdobená hustými a ťažkými závesmi.
Odvážna obývačka v retro štýle
Pri hľadaní inšpirácie pre zariadenie obývačky sa oplatí navštíviť starožitníctvo, kde nájdete skutočné skvosty minulosti. Jednoduché komody, stolíky či kreslá, ale aj staré rádiá, hodiny či zrkadlá, ktoré interiér zútulňujú a dodávajú mu charakter. Gramofón nachádzajúci sa v podkroví dokáže vytvoriť jedinečnú atmosféru. Retro obývacia izba by mala byť osvetlená krásnymi lampami s veľkými látkovými tienidlami v oranžových odtieňoch. Kombinácia béžovej farby na stenách s výraznými akcentmi, ako je napríklad červená alebo horčicová na dekoráciách alebo čalúnení kresiel, vytvorí odvážny aranžmán v modernom vydaní.
Retro a vintage v celom dome
Retro interiéry v súčasných aranžmánoch nevyzerajú ako babkine izby na fotografiách. Ide o štýl, v ktorom sa mieša moderný štýl s vintage prvkami. Starý, ušľachtilý nábytok dodá dušu každému interiéru. Z tohto dôvodu stojí za to zistiť, že vintage kuchyňa je skvelý nápad. Kuchynský nábytok s efektom starého, rezaného dreva je základom projektu. Klímu vylepšia poháre v kovových košíkoch a iné drobné doplnky. Zariadiť sa dá aj retro kúpeľňa a základom môže byť terazzo, ktoré sa vrátia v osvieženej podobe. Osvedčí sa aj zaujímavá, malá mozaika. Pridaním štylizovaného zrkadla v zlatom ráme a atmosférického osvetlenia je možné dosiahnuť harmóniu so zvyškom domu zariadeným v retro štýle.
Pôdorys domu bol jednoduchý a tu platí, že všetko dobré už bolo vymyslené. Pôdorys, kde všetky miestnosti boli orientované do dvora a aj keď vývoj začal pridávať izby a vznikol dom v tvare písmena L , tie zas mali okná okrem na ulicu, aj do dvora. Je to obrovská devíza, lebo z dvora robí najväčšiu spoločenskú miestnosť domu, kde sa po väčšinu roku odohráva všetok život rodiny. Slnko, tento najlacnejší zdroj energie, zohrieva celý dom po celý rok, svieti do každej izby. Neviem, kto do slovenských dedín zaviedol štvorcové pôdorysy a domy postavil do stredu pozemku, čím úplne zničil dvor a miesto slnka nechal kúriť kotly na veľkú radosť monopolov. Nechápem ako môže človek s titulom arch. dnes v starej dedinskej zástavbe, po zbúraní starého domu na okraji pozemku, navrhnúť štvorec do stredu, kde dom svojou plochou zakryje parcelu, miesto dvora nechá trojmetrové pásy od suseda. Okrem toho, že sa tým zníži výrazne kvalita bývania, tak to vyzerá mimoriadne neestetický
Pri kúpe starého domu je skutočná cena určená len cenou pozemku a cenou holých múrov a základov, pri odčítaní ceny búracích prác a poplatku za smetisko. Musíme si uvedomiť, že už v domoch starších ako dvadsaťpäť rokov sú vnútorné siete, okná, dvere, podlahy nepoužiteľné a dožívajú. Predchádzajúce opravy dom vždy znehodnotia a z ceny uberú a nie pridajú, ako si to myslia predávajúci. Vždy je lacnejšie kúpiť pozemok a postaviť nový dom, ako opravovať starý. Aj oprava má svoje výhody. Pri oprave môžme postupovať pomaly a dom môžeme využívať napriek rekonštrukcii. Aj keď nie na bývanie, tak aspoň na rekreáciu. Pri postupnej oprave sa vyhneme stavebnému povoleniu, kde sa budú k tomu chcieť vyjadriť všetci, a klásť čo najnezmyselnejšie požiadavky, s dôrazom na platné predpisy. Či už staviame nové alebo opravujeme, vždy je lepšie si práce objednať, ako zvolávať celú rodinu na víkendy. Aby sme nemali pochybnosť o tom, čo chceme a s peniazmi, ktoré na to máme, tak si dáme spraviť projekt s rozpočtom.
je kvalitnejšia ako tehla teraz vyrobená, ak tomu neveríme tak sekanie rýh na elektriku, či vodovod nás o tom presvedčí. Ak by sme chceli starú tehlu nahradiť novou kvôli dobrým tepelno-izolačným vlastnostiam, tak si treba uvedomiť, že tepelný odpor je iba jedna z posudzovaných vlastností steny, ktorá má vplyv na tepelnú pohodu objektu. Ďalšiu z vlastností – tepelnú zotrvačnosť, má pálená tehla oveľa lepšiu a v tomto smere nijaký iný nový výrobok nemôže súťažiť. O „dôležitosti“ tepelného odporu nech nás presvedčí fakt, že aj najlepšie okno má vlastnosti trikrát horšie ako norme vyhovujúca stena. Použitie nepálenej tehly po rozobratí starého domu, som až na pár výnimiek, u nás ešte nevidel. Nepálená tehla má všetky porovnateľné vlastnosti lepšie ako pálená až na únosnosť, ktorá je v prípade stavieb prízemných, či dvojpodlažných úplne nepodstatná. Nemusíme sa báť, že nám stavba z nepálenej hliny padne na hlavu. Z tohto materiálu sa aj dnes vo svete bežne stavajú niekoľkoposchodové objekty a to nielen v Afrike ale aj vo Švajčiarsku, či Francúzsku. Znovupoužitie kameňa môže odrádzať kvôli „chladným stenám“, no teplo, ktoré do stien dodáme sa nestratí, len čas na vykúrenie kamenných stien je oveľa dlhší ako pri iných stavebných materiáloch. Ak by nás od znovu použitia kameňa odrádzal nezvyk, tak na Slovensku sa v celých oblastiach kameň používal- Hont, Tekov, časti Spiša, Oravy, Záhoria a Zemplína. Najväčší problém je so znovupoužitím dreva. 
Ak drevená stavba je neopraviteľná, tak z dôvodu vplyvu atmosferickej vlhkosti. Drevo po poškodení strechy okamžite „odchádza“ a je po prvých zimách nepoužiteľné ako stavebný materiál. Ak je však drevenica poškodená len mechanicky, väčšinou po rozobratí sa dá drevo znovu použiť. Pri použití starého dreva je nevyhnutné mechanické očistenie dreva od spráchnivených častí a následné chemické ošetrenie. Omietnutie zvnútra prispeje k celkovej pohode bývania. Drevenice sa na Slovensku omietali, bol to znak popanštenia a aj v dedinách kde sú dodnes vonkajšie steny neomietnuté, tak z vnútra omietnuté boli. Drevo z murovaných stavieb je zo stropných trámov, ktoré často boli z tvrdého dreva a sú vo veľmi dobrom stave, aj keď je strecha dávno rozpadnutá. Stropné trámy – na zraz – zo stropov zakrytých omietkou a zhora hlineným zásypom, tiež dlho prežívajú rozpadajúcu sa stavbu a iba čakajú na nové použitie.
Skridla, ak ju chceme znovu použiť, tak ju pretriedime. Na pretriedenie stačí škridlu zložiť, vymeniť a opraviť krov a znovu uložiť. Poškodená škridla sa rozpadne pri manipulácii sama. Je zbytočné čistiť krytinu od lišajníka. Aj po vyčistení sa lišajník v krátkom čase obnoví. Fóliu pod škridlu dávame vždy, nové latovanie tiež dávame vždy. Ak robíme repliku starého krovu, tak berme na zreteľ, že nová krytina je ťažšia ako bola stará a novopoužité drevo je určite menej kvalitné a tým pádom menej únosné ako staré. Voľba novej krytiny závisí od typu stavby a miesta použitia. Použitie slamy a trstiny ako pôvodného materiálu je na Slovensku problematické. S firmou, ktorá kladie slamu, som sa na Slovensku ešte nestretol. Situácia s dreveným šindlom je však výborná, je to bežne dostupná krytina a je preto nepochopiteľné použitie pálenej škridly alebo lepenky na drevenice. Na drevenicu dávame vždy drevenú strechu, či už šindeľ, alebo drevené dosky. To isté platí aj pre výrobcov dreveníc goralského typu, 
mimochodom použitie na Slovensku týchto typov je nevhodné. Škridlu, lepenku a plechovú krytinu nikdy nepoužívame miesto šindla. Pri použití tvrdej krytiny na murované stavby sa nikdy nevyberá veľkoplošná škridla, iba vo výnimočných prípadoch – na veľké plochy striech stodôl. Veľkoplošná krytina je dnes väčšia ako v minulosti vyrábaná. Skridla lakovaná je nevhodná. Inú farbu ako červenú použijeme len na objektoch z medzivojnového obdobia. Tu nieje nevhodné použiť tzv. azbestovú krytinu. Dnešné výrobky už azbest neobsahujú. Použitie snehových zábran a iných doplnkov je zbytočné, sneh nech spadne na zem. Odkvapové rúry nepoužívame. Použitím rúr si vyrábame problém, kam so zvedenou vodou. Ak do kanalizácie, tak tá v mieste nemusí byť, ak na zberné miesto, tak hrozí nerovnomerné zaťaženie podkladnej zeminy dažďovou vodou. Voda, ktorá spadne na strechu je tá istá, ktorá by tam spadla aj keby tam strecha nebola. Nechajme dážď voľne padať zo strechy. Ak chceme použiť podkrovie, tak nepoužijeme strešné okno ale vikier. Vikierom však dom nikdy nevylepšíme, preto si dôkladne zvážme, aký vikier sa na streche ocitne. Originálny, voľakedy používaný na vylez, sa dnes nedá prakticky použiť. Jediná oblasť, kde bolo podkrovie použité s pomocou vikiera, bola Orava.
Po dokončení venca a strechy začneme s opravou stien. Stavba je chránená pred dažďom a zemnou vlhkosťou. Okná nevyhodíme, ale vyberieme a podľa nich dáme spraviť nové za predpokladu, že okná sú originálne. Vypínače, ak sú ešte z čias zavádzania elektriny, to jest otočné, nevyhodíme. Znovu použitie týchto vypínačov je veľmi efektné. Otlčieme omietku, aj tú, ktorá dobre drží, vonkajšie štuky, ktoré chceme zachovať ponecháme na múroch, dokiaľ nebudeme znova omietať. Múry, ktoré zavadzajú vybúrame, vyhádžeme drevenú podlahu, dosky podľa stupňa poškodenia buď vyhodíme alebo odložíme na neskoršie použitie. Podlahové dosky boli široké aj pol metra, dnes sa také nezoženú, tak ak sú v dobrom stave, po opracovaní sa môžu znovu použiť. Piesok, alebo iný materiál použitý ako lôžko pod podlahu nevyhadzujeme, ale použijeme do betónu, ktorý nerobíme hrubší ako desať centimetrov, iba v miestach, kde bude priečka, pridáme sieťovinu. Vymurujeme nové priečky, urobíme všetky inštalácie a pred omietnutím murivo vyškárujeme a očistíme od prachu. Komíny zlikvidujeme a aj tehla z nich je nepoužiteľná. Nové komíny nikdy zvonka neškárujeme, ale omietame. Ak staviame komín vymazávaný zvnútra, tak majme na pamäti, že vo vykurovacom telese môžeme kúriť len drevom. Ak chceme použiť na vykurovanie uhlie, tak komín vyvložkujeme.
Stropy sa robili trámové, s jednou priečnou hradou. Dosky sa založili zhora a na ne sa dávala tepelná izolácia v podobe nepálenej hliny. Ak majiteľ používal povalu, tak pridal ešte pálené poltehly. Ak chceme strop len spevniť a nemôžeme to urobiť pridaním nových podlahových trámov, napríklad na Záhorí by sa nám týmto postupom dostala škridla nad štukový lem, tak strop spevníme zabetónovaním. Pred betonážou zo stropných dosák odstránime už spomínané vrchné vrstvy a dôkladne očistíme od prachu a špiny. Dosky chemicky ošetríme. Potom položíme sieťovinu a zabetónujeme. Ak s klincami spriahneme stropné trámy s novým betónom, tak nová betónová vrstva bude mať hrúbku pár centimetrov. Záhorie je špeciálny prípad, kde posledný rad škridiel končí priamo na múre. V iných oblastiach Slovenska je strecha vysunutá ďaleko nad obrys domu a dokonca môžeme vytvoriť poprsné murivo. Akékoľvek zdvihnutie strechy treba robiť opatrne, s ohľadom na budúci vzhľad domu. Na Záhorí strechu nedvíhame nikdy. Pri vytvorení nového stropu opracované stropné trámy uložíme do venca. Uloženie nad veniec spôsobí zdvihnutie strechy. Podhľadové dosky použijeme čo najširšie s opracovaným okrajom. Dosky sa striedajú, spodné širšie prekrývajú okraj horných užších. Doskovanie dokončíme po spravení strechy aby, sa nepoškodili a následne spravíme povalovú podlahu s tepelnou izoláciou. Dobré je, kvôli kročajovej nepriezvučnosti, nespriahnuť stropné trámy s podlahovými, ale ich oddeliť pružnou podložkou.
Je pôsobivé urobiť vonkajšiu omietku s preliačinami. Dosiahneme tak stav, ktorý dom získal po desaťročiach každoročného maľovania. Stuky, ak ich chceme zachovať, tak nepoužívame sériovo vyrábané, dáme vyrobiť nové podľa starého vzoru. Stuky na starších objektoch sú vytvorené z omietok, sú to jednoduché lemy okien a obvodov stien. Je ľahké ich znovu vytvoriť omietkou. Pri oprave štukového domu treba zachovať striedmosť a nepridávať nové vzory. Vnútorná omietka drevenice sa nahadzovala na krížom nabité laty, rovnobežne s uhlopriečkou. Pri omietaní dreveníc treba počkať aspoň rok, kým si drevo „sadne“.
nádherné okná a dvere. Ak je objekt typovo starší, t.j. má malé okienka, tak zväčšovanie a zmeny tvaru okien dopredu zvážime. Neprimerane veľké okno dom pokazí. Používanie dvojitých okien nás nemusí odrádzať, má porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti a zvukovo izolačné dokonca lepšie ako euro okno, Okná boli farebné a nebojme sa to napodobniť. Vonkajšie parapety nedávame, vysunutie strechy na stavbách ľudovej architektúry zabráni hnanému dažďu preniknúť do okna. Výnimkou je Záhorie, kde sa však používali okná otváravé von. Plastové okno nepoužijeme nikdy. Výplne dverných otvorov robíme na úplný záver stavby, pred maľovaním, po položení podláh a obkladov.
dlažbou. Oddeliť palubovku od betónu tepelnou izoláciou nemá veľký význam, naopak, dlažbu kladieme vždy na tvrdený polystyrén. To, či podlahu pociťujeme ako teplú, závisí od materiálu, po ktorom chodíme. Ak je dlažba hrubá, tak ani tepelná izolácia nám nezabráni v pocite chladu. Keramická dlažba je v ľudovej architektúre cudzí prvok a použijeme ju len z dôvodov praktických v minimálnej miere. To isté platí o obklade kúpeľne. Dávame ho len do výšky umývadla.
Konečnú farebnú úpravu domu nikdy nerobíme so zrnitými fasádnymi hmotami, ale vždy farbou. Najvhodnejšie je klasické vápno s pridaním farby. Takáto maľovka sa však musí pravidelne obnovovať. Po použití dnes dostupných fasádnych farieb máme pokoj na viac rokov, no oprava, či nový náter musí byť spravený s tým istým materiálom. Domy boli u nás farebné aj vnútri, maľovali sa trikrát do roka (aj drevenice). Najčastejšia farba po bielej bola modrá a žltá.
Ploty sú najkrajšie jednoduché, drevené, latkové a nízke. Keď už musíme byť oddelení napríklad od cesty, tak radšej plotom doskovým ako murovaným.
