Retro štýl v interiéri – ako zariadiť retro interiér?

Retro interiér

Súčasná móda v interiérovom dizajne je veľmi rôznorodá. Možno prijať, že ide o pozitívny jav, vďaka ktorému sa každý môže cítiť dobre v miestnostiach zariadených vo svojom obľúbenom štýle. Súčasné aranžmány veľmi často spájajú moderné riešenia so starými prvkami a vytvárajú tak populárny retro štýl. Jeho jedinečné kombinácie dobre fungujú ako v činžiakoch alebo moderných bytoch, tak aj v rodinných domoch, čo možno úspešne zdôrazniť na fasáde a bezprostrednom okolí domu. Aké sú vlastnosti retro interiérov a ako môžete získať originálny efekt vo svojom vlastnom interiéri?

Vlastnosti charakteristické pre retro štýl

Retro štýl nemá rád nádheru. Nenápadné interiéry odkazujú na minulosť a nesú stopy povojnovej moderny. V moderných retro aranžmánoch zohráva najdôležitejšiu úlohu nábytok a doplnky. Ich vzhľad je silne spojený s 50., 60. a 70. rokmi 20. storočia. Parketová podlaha s dreveným povrchom je najlepším pozadím pre zariadenie. Často usporiadaná do vzoru rybej kosti dodáva jedinečnú atmosféru. Steny zasa dokonale odrážajú vtedajšiu dobu, ak sú pokryté vzorovanými tapetami. Charakteristickou náhradou môže byť aj prekrytie steny štruktúrnym povrchom alebo staršou tehlou. Aby odrážali ducha minulých čias, retro interiéry sú vybavené mohutným, masívnym nábytkom so šikmými a malými nohami. Hlavným materiálom je dyhované drevo. Výrazným trendom v retro štýle je aj čalúnený nábytok s fantazijnými, odvážnymi vzormi a farbami. Dominantnými farbami sú hnedá, červená, žltá a zlatá, ako aj tlmené zelené alebo modré farby. Takmer každá izba v retro štýle by mala byť zdobená hustými a ťažkými závesmi.

Odvážna obývačka v retro štýle

Pri hľadaní inšpirácie pre zariadenie obývačky sa oplatí navštíviť starožitníctvo, kde nájdete skutočné skvosty minulosti. Jednoduché komody, stolíky či kreslá, ale aj staré rádiá, hodiny či zrkadlá, ktoré interiér zútulňujú a dodávajú mu charakter. Gramofón nachádzajúci sa v podkroví dokáže vytvoriť jedinečnú atmosféru. Retro obývacia izba by mala byť osvetlená krásnymi lampami s veľkými látkovými tienidlami v oranžových odtieňoch. Kombinácia béžovej farby na stenách s výraznými akcentmi, ako je napríklad červená alebo horčicová na dekoráciách alebo čalúnení kresiel, vytvorí odvážny aranžmán v modernom vydaní.

Retro a vintage v celom dome

Retro interiéry v súčasných aranžmánoch nevyzerajú ako babkine izby na fotografiách. Ide o štýl, v ktorom sa mieša moderný štýl s vintage prvkami. Starý, ušľachtilý nábytok dodá dušu každému interiéru. Z tohto dôvodu stojí za to zistiť, že vintage kuchyňa je skvelý nápad. Kuchynský nábytok s efektom starého, rezaného dreva je základom projektu. Klímu vylepšia poháre v kovových košíkoch a iné drobné doplnky. Zariadiť sa dá aj retro kúpeľňa a základom môže byť terazzo, ktoré sa vrátia v osvieženej podobe. Osvedčí sa aj zaujímavá, malá mozaika. Pridaním štylizovaného zrkadla v zlatom ráme a atmosférického osvetlenia je možné dosiahnuť harmóniu so zvyškom domu zariadeným v retro štýle.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Výzva slovenskej vláde a slovenskej samospráve – záchrana slovenského vidieka

Karol Plicka natočil filmový dokument ZEM SPIEVA.

Bolo to v čase, keď sa slovenský ľud obliekal do krojov, v pote tváre dorábal na vlastnej zemi chlieb svoj každodenný. Zem, na ktorej žil mu dávala obživu, životnú istotu, materiál na stavbu domu.On z tej krajiny urobil kvitnúcu záhradu plnú spevu a tanca. Prvý úder krajina zažila v čase kolektivizácie, keď tí, ktorí sa najmenej zaslúžili o zveľadenie krajiny, násilím vytrhli ľudí z vlastných domovov. Mnohým vzali všetko, na čo boli hrdí, všetko, čo tu po stáročia zveľaďovali ich rodičia a starí rodičia. Súkromné vlastníctvo sa premenilo na spoločné, a spoločná práca sa zmenila na rozkrádanie spoločného majetku. Ľudia miesto ľudových piesní pri práci začali spievať budovateľské, miesto do kostolov museli chodiť na stranícke schôdze.

Slovenská dedina sa zmenila na nepoznanie. Obrobené políčka sa zmenili na družstevné lány, romantické dediny na architektonické hrôzy.

Všetci, ktorí, očakávali po roku 1989 zmenu k lepšiemu, musia byť sklamaní. Nechcené deti dedín – družstvá sa rozpadli. Ľudia odišli za prácou do miest alebo do zahraničia. Tých pár odvážlivcov, ktorí sa vrátili k záhumenkám a vlastným roliam, odradil celospoločenský nezáujem o ich prácu.

Sme svedkami pustých dolín, zaburinených polí, vymierajúcich dedín bez detí, prázdnych škôl bez života. Riešime nezamestnanosť, vymýšľame sociálne dávky i pre tých, ktorí majú ešte dve zdravé ruky. Čakajú na podporu na priedomí zanedbaného domu s prázdnym dvorom. Potom pôjdu do supermarketu kúpiť poľské vajcia, maďarské kurence, českú pramenitú vodu, francúzsky syr a rakúske mlieko. Nadávajúc na všetko okolo čakajú, čo pre nich kto urobí. Tí, ktorí sa živia prácou vlastných rúk, sa nestíhajú čudovať. Noví majitelia spustnutých družstiev, mnoho krát sú z cudziny, dostávajú dotácie. Tí, ktorí chcú opraviť mlyn, oživiť starú prevádzku,vybudovať menší miestny hotel a zamestnať domácich, sú nútení vypracovávať zložité projekty a v inotajoch hádať, koľko a komu majú dať úplatok.

Miliardy EUR určené na podporu vidieka sa stratili v nezmyselných megalomanských projektoch ľudí blízkych tej strane, ktorá mala to šťastie, že kontrolovala fondy.

Vyzývame kompetentných na vytvorenie funkčného systému bez korupcie, aby sa peniaze na rozvoj vidieka mohli stať naozajstnými peniazmi vidieka a neskončili vo vreckách vládnucich strán.

Vyzývame prijať také zásady, aby sa ľuďom na vidieku oplatilo pracovať na „vlastnom“ napr.: oslobodenie od domovej dane tých, ktorý zachovávajú dom tradičnej ľudovej architektúry, príspevok za úpravu vlastných rolí, či už pokosených alebo obsiatych, tak ako sa platí firmám v mestách za kosenie a údržbu, vyplácať tých, ktorí chovajú domáce úžitkové zvieratá ( kone, kravy, hydina…) tak ako dostávajú financie zoologické záhrady, platiť ľuďom za dopestované ovocie a zeleninu (tak ako platí francúzska vláda svojim gazdom). Aby peniaze na rozvoj vidieka išli výlučne hospodáriacim gazdom a nie tzv. farmárom vlastniacim skrachované družstvá.Žijú len z dotácií a zamestnávajú lacnú zahraničnú pracovnú silu. Aby sa vidiek stal znovu vidiekom a tí, ktorí tam žijú alebo chcú žiť a zveľaďovať tvár krajiny, nemuseli donekonečna behať po ministerstvách. Aby úradníci prišli až k nim a sami im ponúkali pomoc z fondov a sami za nich vypisovali žiadosti. Aby sa peniaze z turistického ruchu vracali do miestneho turizmu. Aby drobní zamestnávatelia dostávali príspevky na zamestnancov a rôzne úľavy tak ako to dostávajú mamutie zahraničné firmy od všetkých našich vlád.

Zachráňme, čo sa zachrániť dá, aby sa slovenská dedina znova stala miestom plným života, miestom, kde raz bude mať niekto dôvod natočiť film ZEM SPIEVA.

Tiež by vás mohlo zaujímať

História

Slovensko rozdeľujú lesy na dve oblasti. Oblasť, kde rastú storočné jedle a smreky, oblasť ihličnatých lesov, vysokých vrchov a hlbokých dolín. Je to kraj, kde sama príroda modelovala nielen myslenie ľudí, ale aj príbytky, v ktorých bývali. Oblasť žírnych rovín, listnatých lesov, kraj teplý a úrodný, kde človek už nebol hračkou v rukách prírody. Oblasť, kde vznikala kultúra, ktorá sa potom tlačila proti prúdu riek do kopcov. Podľa týchto oblastí môžeme rozdeliť dom ľudovej architektúry na dom murovaný či už z hliny, kameňa, alebo tehly a dom zrubový. Oblasti, tam kde sa stretávali, tak murovaný dom vytláčal ďalej na sever dom zrubový. Typy jednotlivých domov vytváral okrem prírodných podmienok aj dedičstvo Rímskej a Byzantskej ríše, vplyv historických slohov (gotika, barok), valašská kolonizácia, zo západnej Európy prichádzali kolonisti s vlastnou kultúrou a zvykmi (Habáni, Mantáci), rozmach a prosperita baníckeho podnikania.

Prví Slováci prichádzajúci na územie tesne po rozpade Západorímkej ríše v 5. storočí, si priniesli so sebou kolovú stavbu so „sochou“, to jest príbytok, kde strecha bola položená na vrcholovej väznici (slemäno) a dvoch bočných väzniciach. Tie stáli na koloch zapustených do zeme. Slováci našli v novej vlasti s centrom v Panónii (oblasť Blatenského jazera) rozvinutú kultúru, ktorú tu zanechala Rímska ríša a tú rýchlo prebrali. Zo starých stavebných zvyklostí si ponechali čelnú sochu a vrcholovú väznicu. Vypletané steny vystriedali hlinené múry. Tak približne za vlády Pribinu vznikol murovaný – dom so „sochou“, ktorý v 12. storočí začali preberať staromad’arské kmene, dovtedy bývajúce v stanoch. Typ strechy so sochou sa zachoval až do dnešných dní v maďarských dedinách Žitného ostrova, dokonca aj na severe Zemplína sme sa s ňou mohli donedávna stretnúť. Až gotika v 15. storočí vytlačila tento typ strechy. Za dom so sochou môžeme považovať aj dodnes roztrúsené domy bez podlomenice v drevenom štíte (viď dom Krásna Ves). Kolová stavba, ktorá bola na území Slovenska opustená, znovu priniesli z Nemeckého územia Sasi, a na Spiši vznikol dom s „dufartom“ v 12. storočí. V 15. storočí, tiež z nemecky hovoriacich krajín, prenikla k nám stodola na koloch už zapustených v spodnom ráme. S výmenou vypletanej steny za murovaný múr, prebrali Slováci aj názvoslovie murus – múr, tegula – tehla, mortarius – malta. Ani si neuvedomíme, že tehlový je múr a drevená je stena. Dom so „sochou“, môžeme považovať za typologický najstarší typ domu spolu s domom s „výškou“. Dom so stĺporadím alebo portikový dom bola stavba, ktorú prebrali národy susediace s Rímskou ríšou nielen v Panónii, ale aj kraje Rakúska, Moravy, Rumunska, Poľska a Ukrajiny. Dodnes je to najrozšírenejší typ domu ľudovej architektúry na Slovensku. Subtílne stĺporadie sa po rozpade Západorímskej ríše začalo meniť a pretvárať podľa potrieb, technických znalostí a dostupného stavebného materiálu danej oblasti. Tak na území, kde sa používala hlina ako stavebný materiál, aj stĺpy sa začali meniť na murované. K udržaniu portika prispela aj vnútorná dispozícia Panónskeho domu, kde sa nezačala vytvárať sieňa alebo predsieň a do každej z pridaných miestností sa vchádzalo zvonka, tak bolo logické, že vstupy ostávajú prekryté strieškou. Naopak v severnejších oblastiach sa pred izbu, kde bol oheň (čierna izba) pridávala predsieň, z ktorej sa začalo chodiť do izby na jednej strane a prípadne do komory na strane druhej. Tak vznikla dispozícia domu prechodného z vnútra a prekrytie podstienky strácalo zmysel. Začal proces skracovania portika na štyri, či až dva predsadené stĺpy, zároveň s tým portikus začal mohutnieť. Medzi stĺpmi vznikali oblúky, pribudol múrik a vznikla chodba. Napokon ruka v ruke so vznikom zemianskych kúrií vzniklo mohutné priečelie s poloblúkovými otvormi. Aj zrubová stavba severného Slovenska prevzala portikus, no pri materiálovej dostupnosti sa stĺpy stali štíhle a drevené, čo zas spätne začal preberať dom juhu. Na Záhorí došlo k mimoriadnej redukcii portika, keď zas vplyvom klimatických podmienok (územie chudobné na zrážky) sa murovaný stĺp oprel o stenu domu aj s preklenovacím oblúkom a vznikol výpustok alebo žudro. Iná teória vraví, že výpustok vznikol pod vplyvom výstavby kresťanských kostolov a ľudový dom prevzal vstup – portál, čiže portikus. Je zaujímavé, že domy so stĺporadím a pod ním s výpustom sa dodnes môžu nájsť v Tekove a v Honte

Dom s výškou

Na uskladnenie obilia sa v južných oblastiach Slovenska používali „zbožné jamy“. Boli to vykopané diery v zemi v tvare fľašky, kde sa na jeseň umiestnilo obilie, zhora prekrylo hlinou a na jar znovu vykopalo. V severnejších oblastiach sa z rôznych dôvodov nemohlo obilie takto uskladňovať a tak sa vymyslel nový spôsob skladovania obilia – na výške. Mohlo to byť v časoch vzniku Nitrianskeho kniežatstva, v lokalite Uhrovského hradu. Dom bol v tom čase jednopriestorovou chyžou, kde steny na tomto území boli stavané miesto z hliny, z kameňa, ktorého tu bol dostatok. Bolo to územie zo starou baníckou tradíciou a odchádzajúci Kelti odovzdali prichádzajúcim Slovákom skúsenosti s kamennými stavbami upravených brehov potokov a pravdepodobne aj kamenných obytných stavieb. Malý obytný priestor bol zakrytý predsadenou strechou, kde stropné trámy niesli krokvovú väznicu. Nebolo pri znalosti techniky murovania alebo len ukladania z kameňa nič ľahšie, ako nadstaviť kamenný múr s novou strechou. Na vytŕčajúce stropné trámy sa položili brvná, oprel rebrík a vznikol dom s “ výškou“. Iná teória hovorí, že k jednopriestorovej chyži sa pridala najprv komora a nad ňou sa vytvorila výška, ktorá sa vývojom vysunula nad obytný priestor, s následnou premenou komory na obytný priestor. Proti tejto teórii hovorí skutočnosť, keď dnes sa vedľa seba nachádzajú dva typy výšky. Prvá, so skutočnou komorou dole a s priestorom na obilie hore, kde horná časť je prístupná z dolnej. Je to novší dom, kde obytná časť s izbou a predsieňou stojí pred výškou, a druhý, starší typ, kde obe časti sú obytné avšak prístupné len z vonka. Tu sa horná výška premenila druhotne na bývanie a vstup zvonku si zachovala. Dom s výškou ovplyvnil stavebný vývoj kremnického baníckeho domu, oravského domu s výškou, domy s hornou komorou na v horských oblastiach Cičmian. V týchto prípadoch sa však do hornej časti vchádza zo siene na Orave, z hausu v Kremnici a z pitvora v Cičmanoch. Znamená to, že tu obyvateľstvo prebralo výšku o pár storočí neskôr, keď pôdorysný vývoj pridal k jednopriestorovej chyži stredovú sieň a komoru na opačnej strane ako izbu. Do dnešného dňa sa na území horného toku rieky Bebravy nachádzajú dediny s touto starobylou zástavbou, ktorá je stále obývaná. Mimoriadne zaujímavé je rozšírenie domu s výškou, kde okrem spomínaného územia sa podobné stavby nachádzajú na Hanej, v Čechách na území obývanými v minulosti Chodmi a dokonca v Nemecku na území tzv. korutánskych Slovanov.

Dom spišských Nemcov

Už pred tatárskym vpádom sa na východe Slovenska usadzovali Nemci a po vpáde sa stali rozhodujúcim živlom. Z rodného Saska si na územie zrubovej stavby priniesli kolovú stavbu už s bočnými vzperami, ktorá niesla strechu. Stavba mala doskové alebo vypletané steny bez stropu, s ohniskom v strede. Od Slovákov prebrali izbu, ktorú umiestnili ako veľkú truhlicu na začiatok podstrešného priestoru. Zvyšok ostal otvorený a ohnisko v sieni, takže izba bola v nemeckých domoch vždy čistá bez ohňa. Slováci sa k tomu museli dopracovať dlhým vývojom. Pôvodná strecha bola štítová, podobne ako pri dome so sochou, neskôr sa druhá polovička štítu posunula na druhú krokvu a vznikla stredová podlomenica, podobne ako na oravských domoch, avšak bez spodnej podlomenice, takže spodný štít bol ukončený priamo na prvom priečnom tráme. V nemeckých domoch sa podkrovie využívalo a tak sa postupne tento spodný štít premenil na prednú pavlač. Vplyvom okolitej slovenskej kultúry sa aj kolová stavba postupne zredukovala a nosné koly na strane izby boli nahradené zrubovou stenou alebo múrom izby. Kolová konštrukcia na strane opačnej ostala zachovaná a tak strechu z jednej strany podopieral múr a zo strany druhej stĺpy s pásikmi. Dom spišských Nemcov sa na okraji svojho rozšírenia prispôsoboval domu Slovákov, či už stavbe murovanej alebo zrubovej a vznikali rôzne prechodné typy. Dom spišského Nemca je prastarý Germánsky archaický typ domu, ktorý nieje nikde inde na svete, len na Slovensku a preto by si tých pár kusov, čo u nás snáď zostalo, zaslúžilo mimoriadnu pozornosť. Dnes už nieje typický kolový dom na Slovenku, len jeho odvodeniny, hoci ešte v čase medzi vojnami to bol bežný dom Spiša.

Kremnický banícky dom

Na prahu stredoveku prechádzali cez územie strednej Európy národy, ktoré vytláčali tu pôvodne usadené a sami neskôr čelili ďalším vlnám dejinnej epochy, ktoré je všeobecne nazývané sťahovaním národov. Na území stredného Dunaja usadení Kvádi boli strhnutí vlnou Vandalov, po nich to boli Huni, ich vystriedali Ostrogóti, Longobardi, Avari. Prichádzajúce slovenské a chorvátske kmene vyvinuli pravdepodobne tlak, ktorý vyústil do ovládnutia celého územia Panónie (Samova ríša). Tlak bol taký silný, že pôvodné obyvateľstvo v širokom páse od dnešného Chorvátska cez Blatenské po Dunaj, bolo vytlačené a do dnešného dňa miestopis územia (názvy dedín, riek, vrchov) má väčšinou slovenské názvy (v menšej miere chorvátske na juhozápade a srbské na východe za Dunajom). Ani následná vlna maďarských kmeňov o pár storočí neskôr, nedokázala zmeniť miestopisné názvy, len si ich prispôsobiť. Novopríchodzie národy sa snažili získať úrodné územie stredného Dunaja a vrchy Slovenska neboli po rozpade Západorímskej ríše strategicky významné. Zrejme tu sa kultúra Kvádov zachovala dlhšie a Slovenské kmene, ktoré s nimi splynuli si postupne osvojili techniku dobývania a spracovania kovov. Tento priemysel po strate trhov rozpadom Ríma upadal a až príchodom Nemcov, ktorí priniesli na naše územie na konci stredoveku progresívnejšie metódy ako tie, ktoré ovládali Slováci, sa banícka činnosť stala najdôležitejším priemyselným odvetvím na území Uhorska. Do objavenia zlata v Novom svete boli to bane Kremnice a Štiavnice, ktorých zásluhou bolo Uhorsko v tých časov najvýznamnejším svetovým producentom drahých kovov. Nevieme, aký dom našli príchodzí nemeckí stavitelia na území dnešnej Kremnice, bol to pravdepodobne kamenný dom s výškou. Hospodárska potreba ubytovať veľké množstvo rodín baníkov a dostupnosť ihličnatého dreva, dala v 15. storočí podnet k vzniku svetovému unikátu, zrejme prvému priemyselnému domu – kremnickému baníckemu domu, ktorý svojím pôdorysným usporiadaním umožnil ubytovanie štyroch rodín. Úpadok kremnického baníctva mal za následok, že sa tento typ domu ďalej nerozvíjal a sa zachoval v pôvodnej podobe do dnešných dní. V prípade Kremnice spomeniem ešte dva svetové unikáty. Prvý – v meste do dnešného dňa funguje najstaršia firma na svete bez prerušenia – Mincovňa Kremnica. Druhý – na území mesta je tzv. druhý žilný systém, kde sa výskyt zlata udával v percentách a nie v gramoch na tonu, ako to je všade na svete.

Zrubový dom Slovenska

Sťahovanie národov cez naše územie, plienenia Hunov, Tatárov bolo umožnené aj neprítomnosťou lesov na našom území. Tu si treba poopraviť našu predstavu o starobylosti slovenských lesov. To, čo vnímame dnes ako tisícročné pralesy vznikalo v čase osvietenstva, ako náhrada za lesy vyrúbané pri rozvoji baníctva v novoveku, ktoré zas vznikli po úpadku povrchovej ťažby drahých kovov na našom území. Je to dôležité spomenúť kvôli zubovému domu, ktorý sa vžil ako typický predstaviteľ ľudovej architektúry Slovenska. Typický je ale určite nie najstarší. Tento typ domu sa na Slovensku udomácnil až v novoveku a jeho rozšírenie umožnil práve rast ihličnatých lesov po pravdepodobnom vyľudnení následkom tatárskych vpádov. Múry boli zrejme v horských oblastiach kamenné a postupne dostupnosťou rovného dreva sa múry nahradzovali drevenými stenami. K rozšíreniu mohla prispieť aj valašská kolonizácia, ktorá priniesla zrubový štít. Steny z drevených hrád prešli vývojom, od nahrubo otesaných kmeňov do dnešného dňa zachovaných na stodolách horských oblastí, po subtílne hranoly dreveníc Turca. Drevený dom mal vždy tendenciu preberať prvky domu murovaného a byť ním nahradený. Drevenice sa omietali, z vonka aj vnútra a ani v najstarších časoch sa poloblúky kmeňov nenechali zvnútra, ale sa opracovali do roviny. Spoje sa vypĺňali machom alebo povrieslami. Drevenice na Slovensku sa stavali elegantné, jemno opracované v detailoch. Nahrubo otesávané steny tak, ako ich poznáme z goralského Poľska, sa u nás ani nevyskytovali. Tesárska zručnosť slovenského obyvateľa bola mimoriadna a aj prichádzajúce národy si ju už v časoch valašskej kolonizácie osvojovali. Prikrytie striech domov kotlín Turčianskej, Liptovskej, Oravskej bolo pravdepodobne slamené, valašskí kolonisti si priniesli so sebou krytinu vytvorenú z dosák. S rozvojom zemianstva a stavieb kúrií sa šindľové pokrytie rozšírilo na celú oblasť zrubového domu, okrem severného Zemplína a Šariša, kde kmene Bojkov a Huculov používali do 20. storočia slamenú krytinu. Na spájanie šindľa so strešnými latami sa používali kolíky z tvrdého agátového dreva, klincovanie sa zaviedlo až v minulom storočí.

Habánsky dom

Do dnešného dňa môžeme vo Veľkých Levároch obdivovať stavebnú kultúru, ktorú na Slovensko priniesli utečenci z Durínska v 16. storočí. Na Slovensku sa usadili v dedinách Záhoria a z druhej strany úpätia Malých Karpát. Priniesli si so sebou remeselnícku zručnosť, náboženstvo a reč. Bývali v spoločných domoch – haus – haben, odtiaľ označenie habánov. Ich domy združovali obydlia viacerých rodín pohromade, v prízemí boli izby a siene, na poschodí v spodnej tretine podkrovia dlhá priebežná chodba s komorami po oboch stranách. Stavebnou zvláštnosťou bol hrázdený a domurovaný štít, kde slamená strecha bola olemovaná priebežnou latou, na odkvape sa slama zrezávala kolmo na zem a krytina sa vytvorila z plochých plátov slamy so stranou 60 cm, ktorá sa prehla cez strešnú latu vzdialenú 30 cm a položila na ten istý spodný útvar. Vznikla stupňovitá strecha, ktorá, keď okraje stupňov zhnili, tak sa zvislo uložila nová vrstva slamy zmiešaná hlinou a po rokoch sa zas vyhnite zvislé spoje zaplnili hlinou zmiešanou so slamou. Vznikla masívna, hrubá, akoby okožovaná strecha. Habánsky dvor je z roku 1588 a je do dnešného dňa zachovaný až na jeden dom, ktorý sa rozpadol v poslednom desaťročí.

Technika murovania

Sú štyri typy múrov prebraných a používaných do nedávnej minulosti na Slovensku (ešte po druhej svetovej vojne sa tak bežne stavalo). Materiál na stavbu vznikol na mieste, vykopala sa jama, nakopaná ílovitá pôda sa zmiešala s vodou a slamou a lopatou alebo vidlami sa ukladala na budúci múr, kde sa uťapkala, sekerou sa osekala do požadovanej roviny a nechala dva roky schnúť. Takto vznikla „lepenica“. „Nabíjanica“ vznikala podobne, len hlina sa dávala do šalovania. Otvory sa v obidvoch prípadoch okrem dverí nevynechávali, ale vysekávali. Múr „opus spicatum“ vznikol z válkov, ktoré sa uhnietili na mieste a ukladali v troch radoch po jednej vrstve denne. Malta sa nepoužívala, mokrý válok sa prilepil sám. Keďže materiál kĺzal, tak sa války stavali na šikmo a na výšku a nasledujúci rad bežal opačným smerom. Ukladali sa dva vonkajšie rady a vnútorný sa medzi ne vtláčal. Múr z nepálenej tehly. Tu sa tehla vyrábala mimo samotnej stavby, väčšinou na konci dediny, kde sa vytvorená tehla nechala po obschnutí na zemi vysušiť v pyramídových útvaroch – rákošoch. Tehly sa ukladali buď ako vazáky alebo behúne, prípadne kombináciou oboch. Klenby sa nevytvárali, ako preklady slúžili dosky alebo hrady z tvrdého dreva. Dodnes sú takéto múry rozšírené po celom západnom Slovensku na stodolách. Omietalo sa však väčšinou omietkou vápennou, hlinenou sa vymazávali len vyslovene chudobné domy. Pri múre sa vytváral odkvapový múrik, ktorého úlohou bolo vodu odviesť čo najďalej od domu. Na koncil9. a začiatku 20. storočia sa začala používať sporadicky pálená tehla a domy, ktoré ju mali sa neomietali, aby každý videl, že na to majú. Tu sú pravdepodobne korene obľuby priznaného tehlového muriva nielen u nás, ale aj v západných krajinách.

Tesárske konštrukcie

Typ krovu, ktorý si Slováci priniesli do novej vlasti krov so sochou (pochádzal ešte z neolitu), je krov so slemenným trámom a sochou. Je to typ konštrukcie, ktorú až do gotiky používali národy Európy. Prvý typ strechy, strecha so slemänným trámom na koloch-sochách (rázsochách). Druhý typ, kde slemänné trámy ležali na hlinených alebo murovaných priečnych múroch (bočné slemäno sa premenilo na pomúrnicu), a tretí typ, kde strechu podopierali drevené steny zrubových konštrukcií. Nahradenie bočných sôch múrom umožnilo vysunúť strechu ďaleko nad obrys domu a to nasledovne, bočné slemäno alebo krokvová väznica už nemohla byť spájaná s krokvami viazaním, tak sa museli položiť na bočné slemäno, teraz už pomúrnicu, nové hrady – neskôr tak vznikol strop a na ich konce sa položilo nové bočné slemäno, na kroré sa už krokvy mohli znovu naviazať. Strechy neboli strmé, až gotická kultúra, ktorá dokázala prekonať nielen prehistorické tradície, ale aj antické dedičstvo priniesla vzpínajúcu sa strmú strechu, ktorá sa udomácnila hlavne v horských oblastiach Slovenska, kde si to prírodné podmienky vyžadovali a aj dovoľovali. Mimoriadne zaujímavé sú stodoly, ktoré sa na dnešné územie Slovenska dostali v 15. storočí z českých krajín a tam z Nemecka. Stodoly priniesli znovu kolovú konštrukciu (Germánske kmene ďalej rozvíjali kolové stavby do hrázdených konštrukcií, keď sochu nahradili bočnou vzperou – pásikom), kde sochy boli nahradené podpernými stĺpmi alebo stolicou stojatou, alebo neskôr ležatou. Staršie typy stodôl mali stĺpy položené na kameňoch, novšie vytvárali spodný rám. Krokvy boli spustené ďaleko za okraj bočných väzníc a bočné steny boli oddelené od strechy. Až neskôr, keď sa aj steny stodôl murovali, sa bočné väznice premenili na pomúrnice a položili sa na múr. Stodoly na Slovensku vytlačili tzv. klebetnice alebo oborohy. Boli to stavby nesené na koloch zakopaných v zemi a tie niesli posuvnú strechu, ktorá sa dvíhala alebo spúšťala podľa množstva uloženého nevymláteného obilia – stohu. Ukladalo sa tu aj seno alebo slama. V domoch to nebolo možné uložiť, podkrovia boli prázdne, vchádzal do nich dym – či už priamo cez strop miestností, alebo bol tam odvádzaný kozubom. Ešte dnes sa môžeme stretnúť so všetkými typmi stodôl na Slovensku. Kolové, hrázdené, murované, so stolicou ležatou alebo stojatou. Stoja úplne bokom nášho záujmu a hoci si zachovávajú doteraz štýlovú čistotu, tak sa viac búrajú ako rozpadávajú. Krov po vytvorení stropu sa v čase nástupe gotiky vzpínal z bočnej väznice, ktorá ležala priamo na vysunutých stropných trámoch. Vznik nového typu krovu, kde bočná väznica ležala na priečnych trámoch, ktoré boli nad stropnými trámami, súvisel veľmi zaujímavo pravdepodobne so znovu zavedením ( valašská kolonizácia), kurných izieb, kde novo príchodzí umiestnili otvorené ohnisko do domu, ktorý prevzali od Slovákov, ale bez sopúcha, čo odvádzal dym do podkrovia. Malá konštrukčná výška sa zvýšila tak, že na pôvodné stropné trámy sa pridali nové tri štyri hrady a na ne trámy priečne nesúce krov (viď dom podhoria). Neskôr sa ich počet zredukoval. Takto vzniknutý krov sa preniesol z horských oblastí do dolín, kde už stavby mali komín a tak sa priestor mohol využívať na uskladnenie sena. Krov sa však dvíhal podľa potreby, t.j. priečne hrady nestáli na múre, ale boli vypodložené kolíkmi z tvrdého dreva! Ešte dnes na území Hontu je veľké množstvo domov s takouto strechou. Je to ďalšia zaujímavosť, ktorá sa úspešne obchádza a zanikne bez toho, aby si ju niekto všimol. Vznik tohto typu strechy však mohol vzniknúť aj pod vplyvom sakrálnych stavieb.

Čierna kuchyňa

Oheň slúžil na prípravu jedla a ohnisko bolo pod strechou kolového domu. Dym stúpal vysoko až k streche. Pri zámene vypletanej steny za murovanú vznikli stropné trámy, ako konštrukčné prvky novej strechy a tie po prekrytí vytvorili strop. Dym z otvoreného ohniska unikal malými okennými otvormi a medzerami v strope. Chlebová pec bola v nížinách umiestnená vonku, v drsnej ších klimatických pomeroch bola priamo v izbe – kurná izba. Pec mala v hlinenej strieške otvory, z ktorých dym unikal zas priamo do miestnosti. Po vzniku predsiene sa otvorené ohnisko presunulo sem. Vývoj ohniska a jeho premena na pec bol zdĺhavý a komplikovaný proces, ktorý v mnohých oblastiach Slovenska nebol ešte v druhej polovici minulého storočia ukončený. Skutočnosť, že ešte v nedávnej minulosti horel v mnohých domácnostiach oheň v obývacej miestnosti, svedčí jednak o neuveriteľnej chudobe, jednak o historickej prítomnosti v dnešnej dobe, keď doslova včera sa na Slovensku bývalo ako za čias kráľa Mateja. V 19. storočí napísal Mánes, túlajúci sa trenčianskym krajom, hľadajúc duchovnú krásu pospolitého ľudu v nemeckých novinách vychádzajúcich v Prahe nasledovné: Pozval ma dedinský richtár k sebe na noc. Šli sme cez dedinu, kde na strechách nebolo jediného komína – všade unikal dym dverami a oknami a svoju obvyklú cestu po stenách vyznačoval tmavými pásmi. Ani richtárov dom nemal komín. Vošli sme doň vonkajšími dverami, ktoré sa po výške rozdeľovali na dve krídla a horná polovica slúžila na osvetlenia siene úzkeho tmavého priestoru, kde podľa zápachu som usúdil, že na opačnej strane ako izba je maštaľ. Do izby sme vstúpili nízkymi dverami, kde som najskôr nemohol nič rozoznať, lebo hoci bol deň, tak svetlo sem vnikajúce oknom veľkosti jednej plošnej stopy málo osvetlovalo. Podlaha bola udupaná a nerovná ako zem vonku. Vo vnútri miestnosti bola obrovská, z hliny vymurovaná pec. Na jednej strane súvisela s múrom, na ostatných stranách mala tri otvory. Okolo pece bežala široká lavica, na zemi bol hrubo otesaný stôl, kolovrat a diaže na pečenie chleba. Strop bol z neopracovaných smrekových kmeňov a z neho viseli ako kvaple sadze. Domáca pani, ktorá vyšla zo susedného chlieva sa ponáhľala, aby urobila oheň a po jeho zapálení sa všetci vrhli na zem, kým dym z miestnosti neunikol stropom, dverami a oknom. Pohostili ma mliekovou polievkou a borovičkou a bol som pozvaný na prespatie na lavici pri peci, ktorá slúžila ako posteľ.

Toto je Mánesova výpoveď, tak ako ju zachytil Václav Mencl vo svojej knihe Ľudová architektúra v Československu, z ktorej som čerpal väčšinu teoretických vedomostí a ktorú odporúčam ktorémukoľvek záujemcovi o problematiku ľudovej architektúry u nás.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Prehľad základných typov ľudového domu na Slovensku


Murované domy

  1. Dom s výpustkom
  2. Habánsky dom
  3. Dom s bočným stĺporadím
  4. Dom s výškou
  5. Panónsky dom so sochou
  6. Dom Tekova
  7. Dom Hontu
  8. Dom Gemera a Malohontu
  9. Dom Abova a Zemplína s čelným stĺporadím

pozn. domy označené číslami 2, 5, 9 nie sú znázornené

Zrubové domy

  1. Dom podhoria
  2. Čičmiansky dom
  3. Dom Kysúc
  4. Dom Oravy
  5. Oravský dom s výškou
  6. Dom Turca
  7. Kremnický banícky domv
  8. Dom Horehronia
  9. Dom Detvy
  10. Dom s pocieňou
  11. Liptovský dvoj dom
  12. Dom s dufartom
  13. Spišský dvojdom
  14. Goralský dvor
  15. Dom horného Zemplína – Lemkovský

pozn. domy označené číslami 5, 14 nie sú znázornené

Tiež by vás mohlo zaujímať

Pár slov k oprave starého domu

Na to, aby sme opravili alebo postavili nový starý dom, môžeme mať veľa pohnútok, či už citových alebo estetických. Väčšinou sú to však dôvody pragmatické, ktoré nás ťahajú na vidiek, do miest, ktoré poznáme z detstva, z čias našich prázdnin. Kľud, príjemné prostredie, rodina, dedinské prostredie, ktoré vedia oceniť len tí, čo vedia porovnať život v meste a na dedine. Určite je príjemnejšie posadiť návštevu na slnkom zaliaty dvor, ako do malej obývačky pred prihlúplu televíziu. Určite je lepšie ísť na prechádzku po dedinskej ulici, kde sa môžeme s každým pozdraviť a kde o každom niečo vieme, ako po meste, kde kamkoľvek musíme ísť autom a cieľ našej cesty je rovnako ponurý ako miesto, kde bývame. Výhody, ktoré má vidiek sú každému jasné, pokúsim sa však vysvetliť, prečo je dom ľudovej architektúry príťažlivejší a lepší ako čokoľvek, čo prišlo po ňom v podobe manzardových domov z päťdesiatych rokov, alebo hrôza, ktorá prišla po nich v podobe „televíznych“ domov a domov pod značkou Spiška a kol.

Situovanie domu

Domy stavali vždy na slnečnej strane smerom na juh. Ak to je niekde naopak, tak len v spoločnom dvore, ktorý bol krátky. Domy sa stavali na hranicu pozemku, to jest z dvora sa nikdy neubralo. Je mi záhadou, kto a kedy prišiel s nezmyselným predpisom o vzdialenosti troch metrov od susedného pozemku. A tento nezmysel sa dostal aj do stavebného zákona.

Pôdorysné usporiadanie domu.

Pôdorys domu bol jednoduchý a tu platí, že všetko dobré už bolo vymyslené. Pôdorys, kde všetky miestnosti boli orientované do dvora a aj keď vývoj začal pridávať izby a vznikol dom v tvare písmena L , tie zas mali okná okrem na ulicu, aj do dvora. Je to obrovská devíza, lebo z dvora robí najväčšiu spoločenskú miestnosť domu, kde sa po väčšinu roku odohráva všetok život rodiny. Slnko, tento najlacnejší zdroj energie, zohrieva celý dom po celý rok, svieti do každej izby. Neviem, kto do slovenských dedín zaviedol štvorcové pôdorysy a domy postavil do stredu pozemku, čím úplne zničil dvor a miesto slnka nechal kúriť kotly na veľkú radosť monopolov. Nechápem ako môže človek s titulom arch. dnes v starej dedinskej zástavbe, po zbúraní starého domu na okraji pozemku, navrhnúť štvorec do stredu, kde dom svojou plochou zakryje parcelu, miesto dvora nechá trojmetrové pásy od suseda. Okrem toho, že sa tým zníži výrazne kvalita bývania, tak to vyzerá mimoriadne neestetický

Úroveň domu

Najlepšia výška podlahy je jeden schodík nad dvorom. Nič tak neoddelí dom od priestoru ako schody do domu. Výnimku tvorí pavlač, na ktorú sa dostaneme po pár schodoch, pavlač dokáže spojiť dvor s domom. Nemusíme sa báť povodní, ak to je dôvod prečo chceme schody robiť. Vždy, aj v starom Ríme, kde vedeli o kvalite bývania viac ako naši architekti, boli domy bohatej vrstvy v úrovni terénu a vytvárali dvory s miestnosťami do dvora a nie do všetkých strán.

Zbúrať a postaviť nové, alebo opraviť staré?

Pri kúpe starého domu je skutočná cena určená len cenou pozemku a cenou holých múrov a základov, pri odčítaní ceny búracích prác a poplatku za smetisko. Musíme si uvedomiť, že už v domoch starších ako dvadsaťpäť rokov sú vnútorné siete, okná, dvere, podlahy nepoužiteľné a dožívajú. Predchádzajúce opravy dom vždy znehodnotia a z ceny uberú a nie pridajú, ako si to myslia predávajúci. Vždy je lacnejšie kúpiť pozemok a postaviť nový dom, ako opravovať starý. Aj oprava má svoje výhody. Pri oprave môžme postupovať pomaly a dom môžeme využívať napriek rekonštrukcii. Aj keď nie na bývanie, tak aspoň na rekreáciu. Pri postupnej oprave sa vyhneme stavebnému povoleniu, kde sa budú k tomu chcieť vyjadriť všetci, a klásť čo najnezmyselnejšie požiadavky, s dôrazom na platné predpisy. Či už staviame nové alebo opravujeme, vždy je lepšie si práce objednať, ako zvolávať celú rodinu na víkendy. Aby sme nemali pochybnosť o tom, čo chceme a s peniazmi, ktoré na to máme, tak si dáme spraviť projekt s rozpočtom.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Pár slov k rekonštrukcii

Dom podľa stavu v akom je, sa buď zbúra alebo opraví. Ak sa musí zbúrať, tak materiál stien sa dá použiť vždy, nech už je to tehla pálená, nepálená, murivo kamenné alebo zmiešané. Ak sú steny drevené, tak ďalšie použitie je otázne a materiál by mal posúdiť odborník. Použitie starého materiálu je finančne výhodné vždy. Pálená tehla starých domov je kvalitnejšia ako tehla teraz vyrobená, ak tomu neveríme tak sekanie rýh na elektriku, či vodovod nás o tom presvedčí. Ak by sme chceli starú tehlu nahradiť novou kvôli dobrým tepelno-izolačným vlastnostiam, tak si treba uvedomiť, že tepelný odpor je iba jedna z posudzovaných vlastností steny, ktorá má vplyv na tepelnú pohodu objektu. Ďalšiu z vlastností – tepelnú zotrvačnosť, má pálená tehla oveľa lepšiu a v tomto smere nijaký iný nový výrobok nemôže súťažiť. O „dôležitosti“ tepelného odporu nech nás presvedčí fakt, že aj najlepšie okno má vlastnosti trikrát horšie ako norme vyhovujúca stena. Použitie nepálenej tehly po rozobratí starého domu, som až na pár výnimiek, u nás ešte nevidel. Nepálená tehla má všetky porovnateľné vlastnosti lepšie ako pálená až na únosnosť, ktorá je v prípade stavieb prízemných, či dvojpodlažných úplne nepodstatná. Nemusíme sa báť, že nám stavba z nepálenej hliny padne na hlavu. Z tohto materiálu sa aj dnes vo svete bežne stavajú niekoľkoposchodové objekty a to nielen v Afrike ale aj vo Švajčiarsku, či Francúzsku. Znovupoužitie kameňa môže odrádzať kvôli „chladným stenám“, no teplo, ktoré do stien dodáme sa nestratí, len čas na vykúrenie kamenných stien je oveľa dlhší ako pri iných stavebných materiáloch. Ak by nás od znovu použitia kameňa odrádzal nezvyk, tak na Slovensku sa v celých oblastiach kameň používal- Hont, Tekov, časti Spiša, Oravy, Záhoria a Zemplína. Najväčší problém je so znovupoužitím dreva. Ak drevená stavba je neopraviteľná, tak z dôvodu vplyvu atmosferickej vlhkosti. Drevo po poškodení strechy okamžite „odchádza“ a je po prvých zimách nepoužiteľné ako stavebný materiál. Ak je však drevenica poškodená len mechanicky, väčšinou po rozobratí sa dá drevo znovu použiť. Pri použití starého dreva je nevyhnutné mechanické očistenie dreva od spráchnivených častí a následné chemické ošetrenie. Omietnutie zvnútra prispeje k celkovej pohode bývania. Drevenice sa na Slovensku omietali, bol to znak popanštenia a aj v dedinách kde sú dodnes vonkajšie steny neomietnuté, tak z vnútra omietnuté boli. Drevo z murovaných stavieb je zo stropných trámov, ktoré často boli z tvrdého dreva a sú vo veľmi dobrom stave, aj keď je strecha dávno rozpadnutá. Stropné trámy – na zraz – zo stropov zakrytých omietkou a zhora hlineným zásypom, tiež dlho prežívajú rozpadajúcu sa stavbu a iba čakajú na nové použitie.

Podrezanie

Opravu domu začíname vždy podrezaním. Podrezávať sa dá každé murivo, len kamenné alebo prekladané s tehlou sa dá podrezať len strojom. Najlepšie je ručné podrezanie s úplným prekrytím a prelepením asfaltového pásu. V prípade, že sa podrezávaná stena rozpadáva, tak steny sa po krátkych úsekoch rozoberú, zaizolujú a znovu dostavajú. Stena aj po vyklinovaní tvrdým drevom popuká a znovu sadne, preto sa podrezávanie robí ako prvé. Ak sme pri rekonštrukčných prácach nenarazili na základ, tak to nie je dôvod na zbúranie stavby alebo dorobenie základu. Základy sa robili plytké, často sa len odhodila ornica a už sa kládol kameň. Na Záhorí v piesčitej pôde, kde nehrozilo podmŕzanie, má základ hrúbku troch radov tehál kladených na plocho, t.j. hĺbka základu je dvadsať centimetrov a domy stoja a ak sú popukané, tak to bolo spôsobené množstvom vylepšení v podobe prístavkov, betónových múrikov, či odtokových žľabov zvedených do rohov. Podlahu nikdy nevylepšujeme zabetónovaním, ak sa predtým nepodrezalo. Vlhkosť, ktorá dovtedy voľne prechádzala podlahou, sa sústredí do stien. Podrezanie je síce prácne, no je to jediný účinný spôsob, ako sa zbaviť vlhkosti. Akákoľvek náhrada v podobe chemického a elektroosmotického, či iného podrezania je absolútne neúčinná.

Strecha

Po podrezaní domu sa opravuje strecha. Ak stav domu vyžaduje nový veniec a strecha je použiteľná, tak strechu rozoberieme, urobíme nový veniec a starý krov po doplnení poškodených častí znovu zložíme. Ak sa strecha mení celá, tak veniec spravíme vždy. Pri výmene krovu, s ohľadom na budúce využitie krovu, zvážime typ konštrukcie (použitie stojatej, ležatej stolice). Je vhodné nielen kvôli vlastnému uspokojeniu použiť ten istý druh dreva ako na pôvodnom krove (druh dreva sa menil v závislosti od miesta použitia v krove), a použiť staré spôsoby spájania drevených prvkov. Skridla, ak ju chceme znovu použiť, tak ju pretriedime. Na pretriedenie stačí škridlu zložiť, vymeniť a opraviť krov a znovu uložiť. Poškodená škridla sa rozpadne pri manipulácii sama. Je zbytočné čistiť krytinu od lišajníka. Aj po vyčistení sa lišajník v krátkom čase obnoví. Fóliu pod škridlu dávame vždy, nové latovanie tiež dávame vždy. Ak robíme repliku starého krovu, tak berme na zreteľ, že nová krytina je ťažšia ako bola stará a novopoužité drevo je určite menej kvalitné a tým pádom menej únosné ako staré. Voľba novej krytiny závisí od typu stavby a miesta použitia. Použitie slamy a trstiny ako pôvodného materiálu je na Slovensku problematické. S firmou, ktorá kladie slamu, som sa na Slovensku ešte nestretol. Situácia s dreveným šindlom je však výborná, je to bežne dostupná krytina a je preto nepochopiteľné použitie pálenej škridly alebo lepenky na drevenice. Na drevenicu dávame vždy drevenú strechu, či už šindeľ, alebo drevené dosky. To isté platí aj pre výrobcov dreveníc goralského typu, mimochodom použitie na Slovensku týchto typov je nevhodné. Škridlu, lepenku a plechovú krytinu nikdy nepoužívame miesto šindla. Pri použití tvrdej krytiny na murované stavby sa nikdy nevyberá veľkoplošná škridla, iba vo výnimočných prípadoch – na veľké plochy striech stodôl. Veľkoplošná krytina je dnes väčšia ako v minulosti vyrábaná. Skridla lakovaná je nevhodná. Inú farbu ako červenú použijeme len na objektoch z medzivojnového obdobia. Tu nieje nevhodné použiť tzv. azbestovú krytinu. Dnešné výrobky už azbest neobsahujú. Použitie snehových zábran a iných doplnkov je zbytočné, sneh nech spadne na zem. Odkvapové rúry nepoužívame. Použitím rúr si vyrábame problém, kam so zvedenou vodou. Ak do kanalizácie, tak tá v mieste nemusí byť, ak na zberné miesto, tak hrozí nerovnomerné zaťaženie podkladnej zeminy dažďovou vodou. Voda, ktorá spadne na strechu je tá istá, ktorá by tam spadla aj keby tam strecha nebola. Nechajme dážď voľne padať zo strechy. Ak chceme použiť podkrovie, tak nepoužijeme strešné okno ale vikier. Vikierom však dom nikdy nevylepšíme, preto si dôkladne zvážme, aký vikier sa na streche ocitne. Originálny, voľakedy používaný na vylez, sa dnes nedá prakticky použiť. Jediná oblasť, kde bolo podkrovie použité s pomocou vikiera, bola Orava.

Zvislé konštrukcie

Po dokončení venca a strechy začneme s opravou stien. Stavba je chránená pred dažďom a zemnou vlhkosťou. Okná nevyhodíme, ale vyberieme a podľa nich dáme spraviť nové za predpokladu, že okná sú originálne. Vypínače, ak sú ešte z čias zavádzania elektriny, to jest otočné, nevyhodíme. Znovu použitie týchto vypínačov je veľmi efektné. Otlčieme omietku, aj tú, ktorá dobre drží, vonkajšie štuky, ktoré chceme zachovať ponecháme na múroch, dokiaľ nebudeme znova omietať. Múry, ktoré zavadzajú vybúrame, vyhádžeme drevenú podlahu, dosky podľa stupňa poškodenia buď vyhodíme alebo odložíme na neskoršie použitie. Podlahové dosky boli široké aj pol metra, dnes sa také nezoženú, tak ak sú v dobrom stave, po opracovaní sa môžu znovu použiť. Piesok, alebo iný materiál použitý ako lôžko pod podlahu nevyhadzujeme, ale použijeme do betónu, ktorý nerobíme hrubší ako desať centimetrov, iba v miestach, kde bude priečka, pridáme sieťovinu. Vymurujeme nové priečky, urobíme všetky inštalácie a pred omietnutím murivo vyškárujeme a očistíme od prachu. Komíny zlikvidujeme a aj tehla z nich je nepoužiteľná. Nové komíny nikdy zvonka neškárujeme, ale omietame. Ak staviame komín vymazávaný zvnútra, tak majme na pamäti, že vo vykurovacom telese môžeme kúriť len drevom. Ak chceme použiť na vykurovanie uhlie, tak komín vyvložkujeme.

Vodorovné konštrukcie

Stropy sa robili trámové, s jednou priečnou hradou. Dosky sa založili zhora a na ne sa dávala tepelná izolácia v podobe nepálenej hliny. Ak majiteľ používal povalu, tak pridal ešte pálené poltehly. Ak chceme strop len spevniť a nemôžeme to urobiť pridaním nových podlahových trámov, napríklad na Záhorí by sa nám týmto postupom dostala škridla nad štukový lem, tak strop spevníme zabetónovaním. Pred betonážou zo stropných dosák odstránime už spomínané vrchné vrstvy a dôkladne očistíme od prachu a špiny. Dosky chemicky ošetríme. Potom položíme sieťovinu a zabetónujeme. Ak s klincami spriahneme stropné trámy s novým betónom, tak nová betónová vrstva bude mať hrúbku pár centimetrov. Záhorie je špeciálny prípad, kde posledný rad škridiel končí priamo na múre. V iných oblastiach Slovenska je strecha vysunutá ďaleko nad obrys domu a dokonca môžeme vytvoriť poprsné murivo. Akékoľvek zdvihnutie strechy treba robiť opatrne, s ohľadom na budúci vzhľad domu. Na Záhorí strechu nedvíhame nikdy. Pri vytvorení nového stropu opracované stropné trámy uložíme do venca. Uloženie nad veniec spôsobí zdvihnutie strechy. Podhľadové dosky použijeme čo najširšie s opracovaným okrajom. Dosky sa striedajú, spodné širšie prekrývajú okraj horných užších. Doskovanie dokončíme po spravení strechy aby, sa nepoškodili a následne spravíme povalovú podlahu s tepelnou izoláciou. Dobré je, kvôli kročajovej nepriezvučnosti, nespriahnuť stropné trámy s podlahovými, ale ich oddeliť pružnou podložkou.

Omietky

Je pôsobivé urobiť vonkajšiu omietku s preliačinami. Dosiahneme tak stav, ktorý dom získal po desaťročiach každoročného maľovania. Stuky, ak ich chceme zachovať, tak nepoužívame sériovo vyrábané, dáme vyrobiť nové podľa starého vzoru. Stuky na starších objektoch sú vytvorené z omietok, sú to jednoduché lemy okien a obvodov stien. Je ľahké ich znovu vytvoriť omietkou. Pri oprave štukového domu treba zachovať striedmosť a nepridávať nové vzory. Vnútorná omietka drevenice sa nahadzovala na krížom nabité laty, rovnobežne s uhlopriečkou. Pri omietaní dreveníc treba počkať aspoň rok, kým si drevo „sadne“.

Okná, dvere

Po dokončení vnútorných omietok, tie robíme už rovné, osadíme okná. Ak sú staré okná tvarovo a veľkostne vyhovujúce, tak sa vyrobia repliky. Pri použití euro okien sa snažíme zachovať veľkosť a tvar, od ulice však zachováme pôvodný typ okna. V mnohých oblastiach Slovenska sa do dnešných dní zachovali – Tekov, Hont, Gemer.. nádherné okná a dvere. Ak je objekt typovo starší, t.j. má malé okienka, tak zväčšovanie a zmeny tvaru okien dopredu zvážime. Neprimerane veľké okno dom pokazí. Používanie dvojitých okien nás nemusí odrádzať, má porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti a zvukovo izolačné dokonca lepšie ako euro okno, Okná boli farebné a nebojme sa to napodobniť. Vonkajšie parapety nedávame, vysunutie strechy na stavbách ľudovej architektúry zabráni hnanému dažďu preniknúť do okna. Výnimkou je Záhorie, kde sa však používali okná otváravé von. Plastové okno nepoužijeme nikdy. Výplne dverných otvorov robíme na úplný záver stavby, pred maľovaním, po položení podláh a obkladov.

Podlahy

Po omietkach a špaletách dokončíme izoláciu podkladného betónu a prikryjeme novou ochrannou vrstvou. Tieto práce sa môžu robiť aj pred omietkami. Na dokončený betón ukotvíme podkladné hranolčeky a položíme palubovku. Čím je palubovka širšia, tým to lepšie vyzerá. Je ideálne pred položením palubovky ju uložiť v priestore stavby na pár mesiacov. Palubovku kladieme kolmo na stenu, v ktorej sú okná. Ak v miestnosti plánujeme krb, tak priestor pred ním vyložíme dlažbou. Oddeliť palubovku od betónu tepelnou izoláciou nemá veľký význam, naopak, dlažbu kladieme vždy na tvrdený polystyrén. To, či podlahu pociťujeme ako teplú, závisí od materiálu, po ktorom chodíme. Ak je dlažba hrubá, tak ani tepelná izolácia nám nezabráni v pocite chladu. Keramická dlažba je v ľudovej architektúre cudzí prvok a použijeme ju len z dôvodov praktických v minimálnej miere. To isté platí o obklade kúpeľne. Dávame ho len do výšky umývadla.

Maľovaná betónová dlažba sa v minulosti používala na meštiacke domy a na pavlače mestskej prízemnej zástavby, alebo štukových dedinských domov medzivojnového obdobia. Do interiéru sa nehodí, keďže potrebuje priestor aby ukázala, tak ju použijeme na krytú pavlač. Na Slovensku žije už iba jeden výrobca maľovanej betónovej dlažby.

Maľba domu

Konečnú farebnú úpravu domu nikdy nerobíme so zrnitými fasádnymi hmotami, ale vždy farbou. Najvhodnejšie je klasické vápno s pridaním farby. Takáto maľovka sa však musí pravidelne obnovovať. Po použití dnes dostupných fasádnych farieb máme pokoj na viac rokov, no oprava, či nový náter musí byť spravený s tým istým materiálom. Domy boli u nás farebné aj vnútri, maľovali sa trikrát do roka (aj drevenice). Najčastejšia farba po bielej bola modrá a žltá.

Okolie domu.

Pri úpravách okolo domu používame v minulosti bežný materiál (drevo, kameň, vymývaný betón). Dlažby, mramory, sú nevhodné. Použitie cudzokrajných drevín miesto u nás bežných -orech, smrek, borovica, agát… je tak isto nevhodné. Určite vyzerá lepšie polovyschnutá slivka, ako súmerná strieborná jedľa. Nerobme si z dvora botanickú záhradu. Ploty sú najkrajšie jednoduché, drevené, latkové a nízke. Keď už musíme byť oddelení napríklad od cesty, tak radšej plotom doskovým ako murovaným.

Pri stavebnej činnosti vzniká odpad. Dnes, po zrušení dedinských smetísk, si ľudia spravili smetisko z celého okolia dedín. Neprispejme aj my svojou troškou k tomuto neporiadku, obetujme pár desaťtisíc a odvezme naše smeti na platenú skládku. Pri prechádzke lesom sa nebudeme potkýnať o náš vybúraný betón.

Týchto pár slov nieje návod na opravu starého domu. Na radu si treba zavolať odborníka, alebo siahnuť po odbornej literatúre.

Pár paragrafov

Zo stavebného zákona pre tých ktorí, si myslia, že sú dostatočne šikovní aby si projekt a stavbu zrealizovali sami a majú pocit, že ich najmúdrejší nekompetentní úradníci príliš preháňajú.

§ 45 Vybrané činnosti vo výstavbe
(6) Za vybrané činnosti sa nepovažuje
a) vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním.

§ 139b Pojmy stavebného poriadku
(1) Jednoduché stavby sú
a) stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj podkrovie.
b) stavby na individuálnu rekreáciu.

Žiadosť o stavebné povolenie (k § 58 stavebného zákona)
§8b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach, ak ide o stavby § 45 ods. 6 písm. a) zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním.
§9 e)…schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií( napr. zdravotechnické , silnoprúdové, plynové…)

§44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb
(2) Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb (§ 139 b,písm. b) a c) )… stačí ak stavebník zabezpečí ich vedenie osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru…

Tiež by vás mohlo zaujímať

Next level mustache

Wes Anderson banjo you probably haven’t heard of them cred, XOXO deep v kale chips Kickstarter viral. Swag meggings jean shorts chillwave seitan disrupt. Meditation flexitarian authentic organic, you probably haven’t heard of them taxidermy fap pop-up. Trust fund Tumblr Schlitz Banksy Austin squid.

Paleo wayfarers twee ugh

Sartorial street art gastropub pork belly tofu pop-up. Sustainable pop-up Echo Park cronut pickled organic. Artisan yr next level meggings vegan Odd Future, aesthetic pork belly. Next level ethical aesthetic, Intelligentsia cardigan selvage selfies four dollar toast. Pickled McSweeney’s 8-bit scenester. Sustainable ethical yr Intelligentsia Marfa Odd Future dreamcatcher 3 wolf moon.

Pokračuj v čítaní

Tiež by vás mohlo zaujímať

Williamsburg dreamcatcher

Wes Anderson banjo you probably haven’t heard of them cred, XOXO deep v kale chips Kickstarter viral. Swag meggings jean shorts chillwave seitan disrupt. Meditation flexitarian authentic organic, you probably haven’t heard of them taxidermy fap pop-up. Trust fund Tumblr Schlitz Banksy Austin squid.

Pokračuj v čítaní

Tiež by vás mohlo zaujímať