Pár slov k rekonštrukcii

Dom podľa stavu v akom je, sa buď zbúra alebo opraví. Ak sa musí zbúrať, tak materiál stien sa dá použiť vždy, nech už je to tehla pálená, nepálená, murivo kamenné alebo zmiešané. Ak sú steny drevené, tak ďalšie použitie je otázne a materiál by mal posúdiť odborník. Použitie starého materiálu je finančne výhodné vždy. Pálená tehla starých domov je kvalitnejšia ako tehla teraz vyrobená, ak tomu neveríme tak sekanie rýh na elektriku, či vodovod nás o tom presvedčí. Ak by sme chceli starú tehlu nahradiť novou kvôli dobrým tepelno-izolačným vlastnostiam, tak si treba uvedomiť, že tepelný odpor je iba jedna z posudzovaných vlastností steny, ktorá má vplyv na tepelnú pohodu objektu. Ďalšiu z vlastností - tepelnú zotrvačnosť, má pálená tehla oveľa lepšiu a v tomto smere nijaký iný nový výrobok nemôže súťažiť. O "dôležitosti" tepelného odporu nech nás presvedčí fakt, že aj najlepšie okno má vlastnosti trikrát horšie ako norme vyhovujúca stena. Použitie nepálenej tehly po rozobratí starého domu, som až na pár výnimiek, u nás ešte nevidel. Nepálená tehla má všetky porovnateľné vlastnosti lepšie ako pálená až na únosnosť, ktorá je v prípade stavieb prízemných, či dvojpodlažných úplne nepodstatná. Nemusíme sa báť, že nám stavba z nepálenej hliny padne na hlavu. Z tohto materiálu sa aj dnes vo svete bežne stavajú niekoľkoposchodové objekty a to nielen v Afrike ale aj vo Švajčiarsku, či Francúzsku. Znovupoužitie kameňa môže odrádzať kvôli "chladným stenám", no teplo, ktoré do stien dodáme sa nestratí, len čas na vykúrenie kamenných stien je oveľa dlhší ako pri iných stavebných materiáloch. Ak by nás od znovu použitia kameňa odrádzal nezvyk, tak na Slovensku sa v celých oblastiach kameň používal- Hont, Tekov, časti Spiša, Oravy, Záhoria a Zemplína. Najväčší problém je so znovupoužitím dreva. Ak drevená stavba je neopraviteľná, tak z dôvodu vplyvu atmosferickej vlhkosti. Drevo po poškodení strechy okamžite "odchádza" a je po prvých zimách nepoužiteľné ako stavebný materiál. Ak je však drevenica poškodená len mechanicky, väčšinou po rozobratí sa dá drevo znovu použiť. Pri použití starého dreva je nevyhnutné mechanické očistenie dreva od spráchnivených častí a následné chemické ošetrenie. Omietnutie zvnútra prispeje k celkovej pohode bývania. Drevenice sa na Slovensku omietali, bol to znak popanštenia a aj v dedinách kde sú dodnes vonkajšie steny neomietnuté, tak z vnútra omietnuté boli. Drevo z murovaných stavieb je zo stropných trámov, ktoré často boli z tvrdého dreva a sú vo veľmi dobrom stave, aj keď je strecha dávno rozpadnutá. Stropné trámy - na zraz - zo stropov zakrytých omietkou a zhora hlineným zásypom, tiež dlho prežívajú rozpadajúcu sa stavbu a iba čakajú na nové použitie.

Podrezanie

Opravu domu začíname vždy podrezaním. Podrezávať sa dá každé murivo, len kamenné alebo prekladané s tehlou sa dá podrezať len strojom. Najlepšie je ručné podrezanie s úplným prekrytím a prelepením asfaltového pásu. V prípade, že sa podrezávaná stena rozpadáva, tak steny sa po krátkych úsekoch rozoberú, zaizolujú a znovu dostavajú. Stena aj po vyklinovaní tvrdým drevom popuká a znovu sadne, preto sa podrezávanie robí ako prvé. Ak sme pri rekonštrukčných prácach nenarazili na základ, tak to nie je dôvod na zbúranie stavby alebo dorobenie základu. Základy sa robili plytké, často sa len odhodila ornica a už sa kládol kameň. Na Záhorí v piesčitej pôde, kde nehrozilo podmŕzanie, má základ hrúbku troch radov tehál kladených na plocho, t.j. hĺbka základu je dvadsať centimetrov a domy stoja a ak sú popukané, tak to bolo spôsobené množstvom vylepšení v podobe prístavkov, betónových múrikov, či odtokových žľabov zvedených do rohov. Podlahu nikdy nevylepšujeme zabetónovaním, ak sa predtým nepodrezalo. Vlhkosť, ktorá dovtedy voľne prechádzala podlahou, sa sústredí do stien. Podrezanie je síce prácne, no je to jediný účinný spôsob, ako sa zbaviť vlhkosti. Akákoľvek náhrada v podobe chemického a elektroosmotického, či iného podrezania je absolútne neúčinná.

Strecha

Po podrezaní domu sa opravuje strecha. Ak stav domu vyžaduje nový veniec a strecha je použiteľná, tak strechu rozoberieme, urobíme nový veniec a starý krov po doplnení poškodených častí znovu zložíme. Ak sa strecha mení celá, tak veniec spravíme vždy. Pri výmene krovu, s ohľadom na budúce využitie krovu, zvážime typ konštrukcie (použitie stojatej, ležatej stolice). Je vhodné nielen kvôli vlastnému uspokojeniu použiť ten istý druh dreva ako na pôvodnom krove (druh dreva sa menil v závislosti od miesta použitia v krove), a použiť staré spôsoby spájania drevených prvkov. Skridla, ak ju chceme znovu použiť, tak ju pretriedime. Na pretriedenie stačí škridlu zložiť, vymeniť a opraviť krov a znovu uložiť. Poškodená škridla sa rozpadne pri manipulácii sama. Je zbytočné čistiť krytinu od lišajníka. Aj po vyčistení sa lišajník v krátkom čase obnoví. Fóliu pod škridlu dávame vždy, nové latovanie tiež dávame vždy. Ak robíme repliku starého krovu, tak berme na zreteľ, že nová krytina je ťažšia ako bola stará a novopoužité drevo je určite menej kvalitné a tým pádom menej únosné ako staré. Voľba novej krytiny závisí od typu stavby a miesta použitia. Použitie slamy a trstiny ako pôvodného materiálu je na Slovensku problematické. S firmou, ktorá kladie slamu, som sa na Slovensku ešte nestretol. Situácia s dreveným šindlom je však výborná, je to bežne dostupná krytina a je preto nepochopiteľné použitie pálenej škridly alebo lepenky na drevenice. Na drevenicu dávame vždy drevenú strechu, či už šindeľ, alebo drevené dosky. To isté platí aj pre výrobcov dreveníc goralského typu, mimochodom použitie na Slovensku týchto typov je nevhodné. Škridlu, lepenku a plechovú krytinu nikdy nepoužívame miesto šindla. Pri použití tvrdej krytiny na murované stavby sa nikdy nevyberá veľkoplošná škridla, iba vo výnimočných prípadoch - na veľké plochy striech stodôl. Veľkoplošná krytina je dnes väčšia ako v minulosti vyrábaná. Skridla lakovaná je nevhodná. Inú farbu ako červenú použijeme len na objektoch z medzivojnového obdobia. Tu nieje nevhodné použiť tzv. azbestovú krytinu. Dnešné výrobky už azbest neobsahujú. Použitie snehových zábran a iných doplnkov je zbytočné, sneh nech spadne na zem. Odkvapové rúry nepoužívame. Použitím rúr si vyrábame problém, kam so zvedenou vodou. Ak do kanalizácie, tak tá v mieste nemusí byť, ak na zberné miesto, tak hrozí nerovnomerné zaťaženie podkladnej zeminy dažďovou vodou. Voda, ktorá spadne na strechu je tá istá, ktorá by tam spadla aj keby tam strecha nebola. Nechajme dážď voľne padať zo strechy. Ak chceme použiť podkrovie, tak nepoužijeme strešné okno ale vikier. Vikierom však dom nikdy nevylepšíme, preto si dôkladne zvážme, aký vikier sa na streche ocitne. Originálny, voľakedy používaný na vylez, sa dnes nedá prakticky použiť. Jediná oblasť, kde bolo podkrovie použité s pomocou vikiera, bola Orava.

Zvislé konštrukcie

Po dokončení venca a strechy začneme s opravou stien. Stavba je chránená pred dažďom a zemnou vlhkosťou. Okná nevyhodíme, ale vyberieme a podľa nich dáme spraviť nové za predpokladu, že okná sú originálne. Vypínače, ak sú ešte z čias zavádzania elektriny, to jest otočné, nevyhodíme. Znovu použitie týchto vypínačov je veľmi efektné. Otlčieme omietku, aj tú, ktorá dobre drží, vonkajšie štuky, ktoré chceme zachovať ponecháme na múroch, dokiaľ nebudeme znova omietať. Múry, ktoré zavadzajú vybúrame, vyhádžeme drevenú podlahu, dosky podľa stupňa poškodenia buď vyhodíme alebo odložíme na neskoršie použitie. Podlahové dosky boli široké aj pol metra, dnes sa také nezoženú, tak ak sú v dobrom stave, po opracovaní sa môžu znovu použiť. Piesok, alebo iný materiál použitý ako lôžko pod podlahu nevyhadzujeme, ale použijeme do betónu, ktorý nerobíme hrubší ako desať centimetrov, iba v miestach, kde bude priečka, pridáme sieťovinu. Vymurujeme nové priečky, urobíme všetky inštalácie a pred omietnutím murivo vyškárujeme a očistíme od prachu. Komíny zlikvidujeme a aj tehla z nich je nepoužiteľná. Nové komíny nikdy zvonka neškárujeme, ale omietame. Ak staviame komín vymazávaný zvnútra, tak majme na pamäti, že vo vykurovacom telese môžeme kúriť len drevom. Ak chceme použiť na vykurovanie uhlie, tak komín vyvložkujeme.

Vodorovné konštrukcie

Stropy sa robili trámové, s jednou priečnou hradou. Dosky sa založili zhora a na ne sa dávala tepelná izolácia v podobe nepálenej hliny. Ak majiteľ používal povalu, tak pridal ešte pálené poltehly. Ak chceme strop len spevniť a nemôžeme to urobiť pridaním nových podlahových trámov, napríklad na Záhorí by sa nám týmto postupom dostala škridla nad štukový lem, tak strop spevníme zabetónovaním. Pred betonážou zo stropných dosák odstránime už spomínané vrchné vrstvy a dôkladne očistíme od prachu a špiny. Dosky chemicky ošetríme. Potom položíme sieťovinu a zabetónujeme. Ak s klincami spriahneme stropné trámy s novým betónom, tak nová betónová vrstva bude mať hrúbku pár centimetrov. Záhorie je špeciálny prípad, kde posledný rad škridiel končí priamo na múre. V iných oblastiach Slovenska je strecha vysunutá ďaleko nad obrys domu a dokonca môžeme vytvoriť poprsné murivo. Akékoľvek zdvihnutie strechy treba robiť opatrne, s ohľadom na budúci vzhľad domu. Na Záhorí strechu nedvíhame nikdy. Pri vytvorení nového stropu opracované stropné trámy uložíme do venca. Uloženie nad veniec spôsobí zdvihnutie strechy. Podhľadové dosky použijeme čo najširšie s opracovaným okrajom. Dosky sa striedajú, spodné širšie prekrývajú okraj horných užších. Doskovanie dokončíme po spravení strechy aby, sa nepoškodili a následne spravíme povalovú podlahu s tepelnou izoláciou. Dobré je, kvôli kročajovej nepriezvučnosti, nespriahnuť stropné trámy s podlahovými, ale ich oddeliť pružnou podložkou.

Omietky

Je pôsobivé urobiť vonkajšiu omietku s preliačinami. Dosiahneme tak stav, ktorý dom získal po desaťročiach každoročného maľovania. Stuky, ak ich chceme zachovať, tak nepoužívame sériovo vyrábané, dáme vyrobiť nové podľa starého vzoru. Stuky na starších objektoch sú vytvorené z omietok, sú to jednoduché lemy okien a obvodov stien. Je ľahké ich znovu vytvoriť omietkou. Pri oprave štukového domu treba zachovať striedmosť a nepridávať nové vzory. Vnútorná omietka drevenice sa nahadzovala na krížom nabité laty, rovnobežne s uhlopriečkou. Pri omietaní dreveníc treba počkať aspoň rok, kým si drevo "sadne".

Okná, dvere

Po dokončení vnútorných omietok, tie robíme už rovné, osadíme okná. Ak sú staré okná tvarovo a veľkostne vyhovujúce, tak sa vyrobia repliky. Pri použití euro okien sa snažíme zachovať veľkosť a tvar, od ulice však zachováme pôvodný typ okna. V mnohých oblastiach Slovenska sa do dnešných dní zachovali - Tekov, Hont, Gemer.. nádherné okná a dvere. Ak je objekt typovo starší, t.j. má malé okienka, tak zväčšovanie a zmeny tvaru okien dopredu zvážime. Neprimerane veľké okno dom pokazí. Používanie dvojitých okien nás nemusí odrádzať, má porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti a zvukovo izolačné dokonca lepšie ako euro okno, Okná boli farebné a nebojme sa to napodobniť. Vonkajšie parapety nedávame, vysunutie strechy na stavbách ľudovej architektúry zabráni hnanému dažďu preniknúť do okna. Výnimkou je Záhorie, kde sa však používali okná otváravé von. Plastové okno nepoužijeme nikdy. Výplne dverných otvorov robíme na úplný záver stavby, pred maľovaním, po položení podláh a obkladov.

Podlahy

Po omietkach a špaletách dokončíme izoláciu podkladného betónu a prikryjeme novou ochrannou vrstvou. Tieto práce sa môžu robiť aj pred omietkami. Na dokončený betón ukotvíme podkladné hranolčeky a položíme palubovku. Čím je palubovka širšia, tým to lepšie vyzerá. Je ideálne pred položením palubovky ju uložiť v priestore stavby na pár mesiacov. Palubovku kladieme kolmo na stenu, v ktorej sú okná. Ak v miestnosti plánujeme krb, tak priestor pred ním vyložíme dlažbou. Oddeliť palubovku od betónu tepelnou izoláciou nemá veľký význam, naopak, dlažbu kladieme vždy na tvrdený polystyrén. To, či podlahu pociťujeme ako teplú, závisí od materiálu, po ktorom chodíme. Ak je dlažba hrubá, tak ani tepelná izolácia nám nezabráni v pocite chladu. Keramická dlažba je v ľudovej architektúre cudzí prvok a použijeme ju len z dôvodov praktických v minimálnej miere. To isté platí o obklade kúpeľne. Dávame ho len do výšky umývadla.

Maľovaná betónová dlažba sa v minulosti používala na meštiacke domy a na pavlače mestskej prízemnej zástavby, alebo štukových dedinských domov medzivojnového obdobia. Do interiéru sa nehodí, keďže potrebuje priestor aby ukázala, tak ju použijeme na krytú pavlač. Na Slovensku žije už iba jeden výrobca maľovanej betónovej dlažby.

Maľba domu

Konečnú farebnú úpravu domu nikdy nerobíme so zrnitými fasádnymi hmotami, ale vždy farbou. Najvhodnejšie je klasické vápno s pridaním farby. Takáto maľovka sa však musí pravidelne obnovovať. Po použití dnes dostupných fasádnych farieb máme pokoj na viac rokov, no oprava, či nový náter musí byť spravený s tým istým materiálom. Domy boli u nás farebné aj vnútri, maľovali sa trikrát do roka (aj drevenice). Najčastejšia farba po bielej bola modrá a žltá.

Okolie domu.

Pri úpravách okolo domu používame v minulosti bežný materiál (drevo, kameň, vymývaný betón). Dlažby, mramory, sú nevhodné. Použitie cudzokrajných drevín miesto u nás bežných -orech, smrek, borovica, agát... je tak isto nevhodné. Určite vyzerá lepšie polovyschnutá slivka, ako súmerná strieborná jedľa. Nerobme si z dvora botanickú záhradu. Ploty sú najkrajšie jednoduché, drevené, latkové a nízke. Keď už musíme byť oddelení napríklad od cesty, tak radšej plotom doskovým ako murovaným.

Pri stavebnej činnosti vzniká odpad. Dnes, po zrušení dedinských smetísk, si ľudia spravili smetisko z celého okolia dedín. Neprispejme aj my svojou troškou k tomuto neporiadku, obetujme pár desaťtisíc a odvezme naše smeti na platenú skládku. Pri prechádzke lesom sa nebudeme potkýnať o náš vybúraný betón.

Týchto pár slov nieje návod na opravu starého domu. Na radu si treba zavolať odborníka, alebo siahnuť po odbornej literatúre.

Pár paragrafov

Zo stavebného zákona pre tých ktorí, si myslia, že sú dostatočne šikovní aby si projekt a stavbu zrealizovali sami a majú pocit, že ich najmúdrejší nekompetentní úradníci príliš preháňajú.

§ 45 Vybrané činnosti vo výstavbe
(6) Za vybrané činnosti sa nepovažuje
a) vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním.

§ 139b Pojmy stavebného poriadku
(1) Jednoduché stavby sú
a) stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj podkrovie.
b) stavby na individuálnu rekreáciu.

Žiadosť o stavebné povolenie (k § 58 stavebného zákona)
§8b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach, ak ide o stavby § 45 ods. 6 písm. a) zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním.
§9 e)...schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií( napr. zdravotechnické , silnoprúdové, plynové...)

§44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb
(2) Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb (§ 139 b,písm. b) a c) )... stačí ak stavebník zabezpečí ich vedenie osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru...